Líhávali na jednom jsme loži,
By Jan Neruda
Líhávali na jednom jsme loži,
a tys horlil pro mou netečnosť,
kdežto bažit po tvých idealech
vadila mně pouhá skutečnosť.
A ta skutečnosť juž shromáždila
tisícerých v krátkém žití bolů,
srdce vadne, brzo, nejspíš brzo
poležíme sobě opět spolu.