Líhávali na jednom jsme loži,

By Jan Neruda

Líhávali na jednom jsme loži,

a tys horlil pro mou netečnosť,

kdežto bažit po tvých idealech

vadila mně pouhá skutečnosť.

A ta skutečnosť juž shromáždila

tisícerých v krátkém žití bolů,

srdce vadne, brzo, nejspíš brzo

poležíme sobě opět spolu.