LVI. KALENDÁR A NE FARÁR.
Synu milý, bodaj zvážal,
Čo pan farár dněska kázal!
Kázal: pomni, človeče,
Na smrť, něžli pritěče,
Ver, ta tvoja mladosť
Skoro utěče.
„Ej, čo já dbám na farára,
Já sa trímám kalendára:
Napred mámy masopost,
Potom teprv prijdě puost,
Na memento mori
Ešče času dosť.“